Crescentius Lux

aj s výrokmi zo školských lavíc :)

Už dosť dávnejšie som tu písal o chorobe, ktorá ma "postihla". Volá sa Vitiligo. Po roku sa k tejto téme vraciam ...

Sú veci, ktoré sa neodpúšťajú. A ak by sa aj raz v živote nejakým omylom odpustili, rozhodne sa na ne nezabúda ...

... "Ja len strašne verím, že sa to správne pochopí, že to nie sú moje osobné pocity, ale čisto profesionálna výpoveď"... (M.G.)

... "Ja len strašne verím, že sa to správne pochopí, že to nie sú moje osobné pocity, ale čisto profesionálna výpoveď"... (M.G.)

Toto je príbeh hudobníka Jána Eliáša Aldera, ktorý skončil svoj život ako dvadsaťdvaročný, lebo sa rozhodol, že už nebude spať. Zahorel nevýslovnou, a teda nešťastnou láskou ku svojej sestrenici Alžbete. Od toho času si predsavzal neusnúť ani na okamih až dovtedy, kým nepríde na koreň, prečo nie je schopný milovať. Až do svojho neuveriteľného konca zotrval v presvedčení, že spánok je plytvaním, a preto hriechom, ktorý sa potom zráta v očistci, lebo v spánku sme vraj mŕtvi, alebo aspoň nežijeme naozaj. Nenadarmo už predkovia pokladali spánok a smrť za brata a sestru. Ustavične premýšľal, ako môže muž čistého srdca tvrdiť, že miluje ženu po celý život, keď myslí na ňu iba cez deň, aj to len chvíľami. Toto tvrdenie je nepravdivé i preto, lebo kto spí, nemiluje. Takto rozmýšľal Ján Eliáš Alder a jeho efektná smrť bola poslednou daňou láske. Venujme teraz pozornosť svetu tohto človeka a priebehu jeho úbohého života...

Nemyslel som si, že sa mi to niekedy stane, ale pri písaní tohto článku mi po lícach zbehlo pár sĺz ... spomienky niekedy bolia ...

Ja som ich napočítal 13. Ale to len tých základných a len tak narýchlo ... Pridajte aj vy svoje spomienky ...

Zamiloval som sa len jeden jediný raz. Ale viem, že medzi nami asi nikdy nič nemôže byť. Teda aspoň nie najbližší rok. Lebo je to ONA ...

Pamätáte sa ešte na Da Vinciho kód? Na Sílasa? Toho albína ... Tak tomu sa stále viac a viac podobám ... proste beliem ...

Dnes by moji rodičia oslávili dvadsiate výročie svadby. Ale neoslavujú. Rozviedli sa. Neboli v tom peniaze, alkohol, nevera, ani nič podobné. Veď posúďte sami ...

Túto básničku som napísal prvého mája, ale až po dlhej prestávke som sa rozhodol ju zverejniť ... preto ten názov :)

Každý z nás mal, má alebo bude mať 18. Ale zajtra má narodeniny jedna moja kamarátka, preto táto básnička je venovaná jej ... :) Všetko najlepšie :)

Venujem túto básničku dievčaťu, ktoré mi dokázalo po rokoch slepoty otvoriť oči. Nebudem ju menovať, lebo ona vie, koho myslím ... a ďakujem ...

Raz (alebo dva razy) som videl film "Cesta do hlubin študákovi duše" (alebo tak sa to akosi volalo) ... a tak som dnes pod vplyvom injekcie do ďasien ktorá mi ochromila polovicu tváre začal vylievať svoje pocity na papier ...

Pokračovanie príbehu o hnedovláske ...

K napísaniu tejto básničky ma inšpirovala jedna moja kamarátka a naše nekonečné rozhovory. Preto ju venujem mojej spolucestujúcej z električky a úžasnému dievčaťu - proste Medíku