Crescentius Lux

          Tento článok je zameraný skôr encyklopedicky. Moje vnútro mi nedovolí sa k jednotlivým opisovaným aktivitám vyjadrovať bližšie, preto ich len vymenujem.

          Ako teda môžete šikanovať svojho spolužiaka? Tu je zopár užitočných návodov, tipov a trikov:

1. kradnutie desiatej. Celkom nevinná hra, pri ktorej mu ukradnete desiatu a potom si ju dvaja, traja, alebo viacerí pohadzujete.
2. kopanie do tašky. Len celkom náhodou, keď okolo nej prechádzate.
3. vysypanie peračníka. Opäť celkom ľahké. Idete okolo a ... hups ... stalo sa ...
4. trhanie obalov zo zošitov. To sa už celkom nedá zvaliť na náhodu, ale je to osvedčený spôsob šikany.
5. kričanie spolužiakovho mena pri učiteľových otázkach "Kto to spravil? Kto chce ísť odpovedať? Kto vám to dal opísať? Kto má úlohu? Kto má plný počet z písomky? Kto to vybaví? Kto tam pôjde? Kto mi s tým pomôže?"

          To boli teda také základnejšie rady, ktoré sa pri jenom - dvoch použitiach za šikanu ani pokladať nedajú. Sú to skôr také blbé vtipy. Ale fakt len pokiaľ sa neopakujú takých 4-5 rokov.

          Pre postup na vyšší level odporúčam použiť nasledovné:

1. škrtenie. Postavte sa za spolužiaka, keď to nečaká. Položte mu ruku okolo hrdla tak, aby váš lakeť smeroval na jeho ohryzok. Zatlačte. Pozor!!! Pri opakovanom použití sa obeť naučí, kam vás má kopnúť!!! Pre bližšie rady kontaktujte Jozefa Vlčka.
2. pichanie špendlíkom do stehna alebo ruky. Zoberte špendlík z nástenky. Postavte sa k obeti a pichnite. Pre bližší opis a rady kontaktujte Martinu Nácarovú (alebo inú štetku z vášho okolia).
3. pichnutie perom do dlane pred písomkou z geometrie. Veľmi osvedčený spôsob zníženia počtu bodov z písomky. Pozor!!! Neúčinkuje na najlepšieho matematika v triede - ten dokáže rysovať aj druhou rukou. Opäť kontaktujte Martinu Nácarovú
4. napísanie slohu o tom, ako vás váš spolužiak znásilnil. Po napísaní odovzdať vašej učiteľke. Tento spôsob veľmi neodporúčam, pretože učitelia nemajú takéto slohy radi. V prípade záujmu kontaktujte Barboru Ryšavú alebo Martinu Nácarovú.
5. prehodenie spolužiakových prezuviek do susednej šatne. Najlepšie zamknutej.
6. vymyslenie prezývky. Najlepšia je rýmovačka na jeho priezvisko.
7. na hodine výtvarnej výchovy nakreslite karikatúru spolužiaka, na ktorej zvýrazníte napríklad jeho psychické choroby spôsobené ťažkým detstvom. Potom svoju prácu predstavte triede v jeho prítomnosti a nezabudnite všetkých upozorniť na tom, ako sa pri vašom prednese červená.
8. dohodnite sa s ďalšími spolužiakmi. Nadviažte so spolužiakom rozhovor. On. keďže rozhovor s vami je niečím celkom neobvyklým, nebude venovať pozornosť tomu, čo sa deje za jeho chrbtom. Vtedy mu môžete ukradnúť jeho pracne vypracovanú úlohu.

          Takýchto rád by sa dalo vymyslieť naozaj neúrekom. Ak žiadnu nevymyslíte sám(a), chodte na najbližšiu základnú školu a pýtajte sa. Začnite tretiakmi a postupujte do vyšších ročníkov. Oni vám už poradia. A zoberte si zošit alebo diktafón, pretože toľko tipov by ste si určite do hlavy hneď nenatlačili.

Studnica detskej krutosti je naozaj bezodná.