Sestra spánku
Toto je príbeh hudobníka Jána Eliáša Aldera, ktorý skončil svoj život ako dvadsaťdvaročný, lebo sa rozhodol, že už nebude spať. Zahorel nevýslovnou, a teda nešťastnou láskou ku svojej sestrenici Alžbete. Od toho času si predsavzal neusnúť ani na okamih až dovtedy, kým nepríde na koreň, prečo nie je schopný milovať. Až do svojho neuveriteľného konca zotrval v presvedčení, že spánok je plytvaním, a preto hriechom, ktorý sa potom zráta v očistci, lebo v spánku sme vraj mŕtvi, alebo aspoň nežijeme naozaj. Nenadarmo už predkovia pokladali spánok a smrť za brata a sestru. Ustavične premýšľal, ako môže muž čistého srdca tvrdiť, že miluje ženu po celý život, keď myslí na ňu iba cez deň, aj to len chvíľami. Toto tvrdenie je nepravdivé i preto, lebo kto spí, nemiluje. Takto rozmýšľal Ján Eliáš Alder a jeho efektná smrť bola poslednou daňou láske. Venujme teraz pozornosť svetu tohto človeka a priebehu jeho úbohého života...