Tak začal písať svoju knihu Robert Schneider. Úplne neznámy rakúsky autor, o ktorom som vlastne nenašiel nič, čo by nesúviselo so Sestrou spánku. Žiadna ďalšia práca, žiadne ďalšie ceny ...
Kniha je vlastne prerozprávaním úbohého života Jána Eliáša Aldera. Celý jeho nešťastný život sa začal už v deň jeho narodenia. Babica sa veľmi nestarala o rodiacu Jožaňu a tak Eliáš zomrel. Teda aspoň na chvíľu. Na(ne)šťastie sa však prebral ...
Dosť závažnou otázkou je ... Kto je jeho otec? Oficiálne je to Jozef, mĺkvy chlap z dediny, nejaký bratranec Jožane. To by vysvetľovalo Eliášove telesné deformácie. Druhým kandidátom je mietny farár. To by mohlo vysvetliť jeho odlišné správanie - vždy pol pozorný, umelecky založený, proste iný ...
Asi do piatich rokov bol Eliáš viac-menej normálnym chlapcom. Po jeho nočnej príhode niekde v lese sa ale stal dokonale počujúcim.
A medzi všetkými tými zvukmi počul aj tlkot ešte nenarodeného dieťaťa - jeho sesternice Alžbety. V tej chvíli pocítil nevýslovnú lásku k nej - nenarodenému dieťaťu.
Ako sa vtedy vrátil domov, nevieme. Zrazu ho jeho suseda našla ležať nahého pred jeho domom. Celá príhoda by sa ututlala, keby 5-ročný chlapec nemal erekciu. V tej chvíli sa z neho stala dedinská obluda ...
Ďalších 17 rokov jeho života sa dá preletieť pár vetami. Nebol ničím zaujímavý, nič nezažil. Jediné, čo ho celé roky napĺňalo, bola jeho tajná láska. Ale kto jeden jediný deň miloval potajomky vie, že takáto láska človeka vyžiera, až z neho nezostane nič ...
17 rokov trvalo, kým si Eliášov nezvyčajný hudobný talent, ktorý len pár krát mohol uplatniť v dedinskom kostole, keď sa organista spil, niekto všimol. Vtedy prvý a posledný raz pocítil, čo je to sláva. Mohol síce žiť životom, po akom vtedy túžili mnohý, on mal však stále v srdci len a len svoju Alžbetu... Ona sa však medzitým vydala ... Čakal pridlho... Preto aj keď na koncerte predviedol svoje umenie, za ktoré pred ním na kolená padali obdivovatelia, rozhodol sa pre koniec. Veď kto tajne ľúbiaci netúžil zomrieť, aby sa skončilo jeho trápenie?
Keď sa na knihu pozriem ako celok, musím povedať, že má niečo do seba. Dejovosť je silne potlačená, je to viac menej opis len pár málo udalostí. Aj tak ale tých pár udalostí zaberá obdobia ďaleko pred a dávno po Eliášovi.
Mnohé opisy na čitatelia dokážu neuveriteľne zapôsobiť. Napríklad opis Eliášovho koncertu. Len opis samotnej hry má sedem strán, ale ani na sekundu necítite nudu. Každým slovom ste hlboko ponorený do hudby, cítite každý ton, každý dotyk klávesy.
Sestra spánku ... musím sa priznať... keď som knihu dočítal prvý raz, plakal som. Žiadna iná kniha to so mnou nespravila, len táto...
Nenapísal ju svetoznámy autor, nedostal za ňu svetovo uznávanú cenu a nie je ani najpredávanejšou v dejinách. ale je dokonalá. Je o osude človeka, o utrpení, o nešťastnej láske a o tom, akú bolesť nám prináša. Je o túžbe žiť s niekým, alebo nežiť. O túžbe po malej chvíľke šťastia.
Pre každého je o inom. Šťastie je pre každého iné. Pre niekoho je to bohatstvo, pre niekoho sláva a pre niekoho len obyčajná, kratučká prechádzka po ceste medzi vinohradmi s dievčaťom, ktoré miluje ... To všetko je šťastie ... A to všetko nikdy nemal Ján Eliáš Alder ...
Kniha je vlastne prerozprávaním úbohého života Jána Eliáša Aldera. Celý jeho nešťastný život sa začal už v deň jeho narodenia. Babica sa veľmi nestarala o rodiacu Jožaňu a tak Eliáš zomrel. Teda aspoň na chvíľu. Na(ne)šťastie sa však prebral ...
Dosť závažnou otázkou je ... Kto je jeho otec? Oficiálne je to Jozef, mĺkvy chlap z dediny, nejaký bratranec Jožane. To by vysvetľovalo Eliášove telesné deformácie. Druhým kandidátom je mietny farár. To by mohlo vysvetliť jeho odlišné správanie - vždy pol pozorný, umelecky založený, proste iný ...
Asi do piatich rokov bol Eliáš viac-menej normálnym chlapcom. Po jeho nočnej príhode niekde v lese sa ale stal dokonale počujúcim.
Vtedy sa rozozvučali hlasy, šumy, zvuky a tóny, aké takto jasne dosiaľ nikdy nepočul. Eliáš ich nielenže počul, ale zároveň aj vnímal očami. Videl, ako vzduch neprestajne hustne a opäť redne. Počul zvuky hlbokých dolín aj gigantických pohorí. Vnímal šumenie vlastnej krvi a praskanie chumáčov vlasov v pästičkách. A dych mu rozrezával nozdry takým prenikavým piskotom, že južný uragán bol v porovnaní s tým iba šelestením. Šťavy v žalúdku mu oťaželi, miešali sa a mľaskavo čľapotali. Z útrob sa mu ozývalo neopísateľné škvrkotanie. Plyny sa v ňom rozpínali, silneli a hrmotali, kostná dreň mu vibrovala, ba i očná voda sa chvela pri každom údere srdca. ... videl obrazy neslýchane nádherné i desivé: zuniace počasie, zuniace povíchrice, zuniace moria, zuniace púšte ... v tejto ohromnej mäteži rozpoznal zrazu Eliáš rozpoznal tlkot otcovho srdca ... počul šialený buchot stoviek tlčúcich sŕdc, praskot kostí, spev a šum krvi v nesčíselných žilách ...
A medzi všetkými tými zvukmi počul aj tlkot ešte nenarodeného dieťaťa - jeho sesternice Alžbety. V tej chvíli pocítil nevýslovnú lásku k nej - nenarodenému dieťaťu.
Ako sa vtedy vrátil domov, nevieme. Zrazu ho jeho suseda našla ležať nahého pred jeho domom. Celá príhoda by sa ututlala, keby 5-ročný chlapec nemal erekciu. V tej chvíli sa z neho stala dedinská obluda ...
Ďalších 17 rokov jeho života sa dá preletieť pár vetami. Nebol ničím zaujímavý, nič nezažil. Jediné, čo ho celé roky napĺňalo, bola jeho tajná láska. Ale kto jeden jediný deň miloval potajomky vie, že takáto láska človeka vyžiera, až z neho nezostane nič ...
17 rokov trvalo, kým si Eliášov nezvyčajný hudobný talent, ktorý len pár krát mohol uplatniť v dedinskom kostole, keď sa organista spil, niekto všimol. Vtedy prvý a posledný raz pocítil, čo je to sláva. Mohol síce žiť životom, po akom vtedy túžili mnohý, on mal však stále v srdci len a len svoju Alžbetu... Ona sa však medzitým vydala ... Čakal pridlho... Preto aj keď na koncerte predviedol svoje umenie, za ktoré pred ním na kolená padali obdivovatelia, rozhodol sa pre koniec. Veď kto tajne ľúbiaci netúžil zomrieť, aby sa skončilo jeho trápenie?
Keď sa na knihu pozriem ako celok, musím povedať, že má niečo do seba. Dejovosť je silne potlačená, je to viac menej opis len pár málo udalostí. Aj tak ale tých pár udalostí zaberá obdobia ďaleko pred a dávno po Eliášovi.
Mnohé opisy na čitatelia dokážu neuveriteľne zapôsobiť. Napríklad opis Eliášovho koncertu. Len opis samotnej hry má sedem strán, ale ani na sekundu necítite nudu. Každým slovom ste hlboko ponorený do hudby, cítite každý ton, každý dotyk klávesy.
... zahrmí mohutná fortissimová pasáž z hĺbky klávesnice do výšky, až sa zdá, že to organ už nevydrží. Po prerušení pasáže Eliáš naberá dych a začína ešte mohutnejšie fortissimo, tentoraz v kombinácii s dunivo klesajúcou pedálovou basovou líniou. Keď sa nadýchne po tretí raz, znova rozvíchri svoje figúry, pritom zúži basovú líniu na polovicu predošlej hodnoty a odstráni ju až nemožným pohybom nôh po pedáli ...
Sestra spánku ... musím sa priznať... keď som knihu dočítal prvý raz, plakal som. Žiadna iná kniha to so mnou nespravila, len táto...
Nenapísal ju svetoznámy autor, nedostal za ňu svetovo uznávanú cenu a nie je ani najpredávanejšou v dejinách. ale je dokonalá. Je o osude človeka, o utrpení, o nešťastnej láske a o tom, akú bolesť nám prináša. Je o túžbe žiť s niekým, alebo nežiť. O túžbe po malej chvíľke šťastia.
Pre každého je o inom. Šťastie je pre každého iné. Pre niekoho je to bohatstvo, pre niekoho sláva a pre niekoho len obyčajná, kratučká prechádzka po ceste medzi vinohradmi s dievčaťom, ktoré miluje ... To všetko je šťastie ... A to všetko nikdy nemal Ján Eliáš Alder ...
Komentáre
hm
je jedna z tych, ked si citatel hovori, ze nechape konanie hlavnej osoby, zalezalo len na nom, ako sa bude jeho zivot vyvijat..
ale..zaujimava.
film