ROZPRÁVKA
Včera večer, tíško v spánku,
prišla si si po rozprávku.
po rozprávku o tom svete,
v ktorom všetko v jednej vete,
všetky svoje pocity,
švárny junák povie ti.
Náš však nie je taký svet,
tu ti aspoň tisíc viet,
milióny krásnych slov,
plných vrúcnych pocitov,
ticho ti ja pošepkám,
do uška - snáď prídu tam,
kam ja plný veľkej lásky,
poslal som ich bez ohlášky,
až do srdca Tvojeho,
tam neprejde žiadne zlo.
Tam len tvoje dobro je,
je tam, čaká, ticho je,
až kým zopár krásnych hlások,
povie jedna z tvojich lások,
tieto hlásky prídu tam,
nebudem už viacej sám.
Zopár krásnych slovíčok,
vženie ti krv do líčok,
očka hnedé jak korálky,
vovedú ma do rozprávky.
Rozprávka je krásna, tichá,
nie je to však realita.
v nej je zo mňa drahý tvoj,
niet tam žiaden nepokoj,
ktorý v tomto biednom svete,
moje ústa večne pletie,
aby nikdy nemohli,
lásku moju zradiť ti.
Moje ústa večne ticho,
nezačuje Tvoje ucho,
lásky mojej vyznanie,
k mojim citom priznanie.
Moja láska večne žiari,
ako slnko v Tvojej tvári,
slnko nikdy nezhasne,
ja napíšem ďalšie básne.
Moje básne budú tu,
bez hanby a ostychu,
večne čakať na papieri,
až kým moje srdce zverí,
až sa ústa odhodlajú,
kým Ti aspoň známku dajú,
známku mojej pravej lásky,
nečakane bez ohlášky,
abych aspoň malú chvíľu,
našiel v tebe lásky žilu.
Žilu lásky jednej krásky,
žilu lásky z tej rozprávky,
ktorá prúdi večne tam,
kam ja do snov utekám.
Komentáre